Vo francúzskej metropole Bordeaux tvorí tretinu všetkého zmesového komunálneho odpadu biologicky rozložiteľný kuchynský odpad (K-BRO). To predstavuje približne 174 000 ton K-BRO, ktoré každoročne končia v spaľovni odpadov. Na zlepšenie tejto situácie sa metropola rozhodla rozšíriť svoj program komunitného kompostovania v rámci vonkajšieho okruhu, v ktorom žije 30 % z celkového počtu obyvateľov. V súčasnosti je v tejto oblasti vybudovaných 100 komunitných kompostovísk a cieľom je do konca roka 2026 zriadiť ďalších 300.

Klimatická kríza už dávno nie je varovaním „ekológov a aktivistov“. Na jej vážnosť upozorňujú poprední vedci – klimatológovia, oceánografi, či fyzici, ktorí celý život skúmajú fungovanie Zeme. To, čo bolo kedysi považované za extrém, sa dnes stáva novou realitou. Ak chceme zabrániť bodu zlomu, po ktorom už niektoré negatívne prírodné procesy nebude možné zastaviť, je nevyhnutné prijímať opatrenia vo všetkých oblastiach hospodárstva, vrátane odpadového hospodárstva. Práve množstvo odpadu, jeho charakter a spôsob nakladania s ním môžu klimatickú krízu buď prehlbovať, alebo naopak prispieť k jej zmierneniu.

Dňa 22. apríla 2026 sa v Bratislave konalo podujatie s názvom „Okrúhly stôl o budúcnosti odpadu v Slovenskej republike“, ktoré organizovala Asociácia podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH). Medzi diskutujúcimi bol aj Martin Červenka, zastupujúci Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Okrem iného v nás zarezonovalo jeho vyjadrenie pre média, v ktorom označil odporcov výstavby spaľovní odpadov za malú kričiacu skupinku ľudí. Tá podľa neho svojím hlasným vystupovaním prehlušuje väčšinový názor podporujúci spaľovne.

Dňa 22. apríla 2026 som sa zúčastnila podujatia Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH) s názvom „Okrúhly stôl o budúcnosti odpadu v Slovenskej republike“. Paradoxne, práve na Deň Zeme sa diskusia nevenovala modernému odpadovému hospodárstvu ani opatreniam, ktoré by reálne viedli k dodržiavaniu hierarchie odpadového hospodárstva – teda k znižovaniu vzniku odpadu a zvyšovaniu miery triedenia a recyklácie. Dominantnou témou bolo energetické zhodnocovanie odpadov a výstavba ďalších spaľovní na Slovensku.

Už od roku 2022 sme členmi siete európskych mimovládnych organizácií  Zero Waste Europe a spoločne sa nám darí meniť svet! Pozrite sa do výročnej správy Zero Waste Europe za rok 2025, ktorá sumarizuje environmentálne aktivity naprieč Európou, vrátane tých našich.

Marec bez plastov je  na Slovensku každoročnou kampaňou, ktorá nadväzuje na medzinárodnú iniciatívu  Plastic Free July. Toto hnutie vzniklo v Austrálii v roku 2011 s cieľom  motivovať ľudí po celom svete, aby sa počas jedného mesiaca pokúsili obmedziť používanie jednorazových plastov a znížiť množstvo vyprodukovaného plastového odpadu. Postupne sa z tejto lokálnej výzvy stala celosvetová kampaň, do ktorej sa dnes zapájajú milióny jednotlivcov, škôl, organizácií aj samospráv. 

Minister životného prostredia Taraba sa pri každej príležitosti snaží presviedčať verejnosť o nevyhnutnosti výstavby nových spaľovní odpadov. Používa pritom zavádzajúce až klamlivé informácie, ktoré nie sú podložené číslami, overiteľnými argumentmi ani hlbšou analýzou.

Je najvyšší čas šetriť! Nielen, keď sa pozrieme do obecného či mestského rozpočtu, ale i na naše životné prostredie. Každá ďalšia tona zmesového odpadu zapĺňa skládky, či spaľovne odpadov. A tie tu nikto z nás nechce. Už vieme, že sa to dá aj inak! Dokazuje to takmer 4,5 milióna Európanov zapojených do programu Zero Waste Cities, ktorí znižujú produkciu svojich odpadov, poctivo triedia odpad, či doma kompostujú...