V súčasnosti si stále viac ľudí uvedomuje existenciu klimatickej a environmentálnej krízy a ich dopadu na životné prostredie a naše životy. Títo ľudia potom hľadajú a zavádzajú do praxe udržateľnejšie riešenia v rámci svojich pracovných kompetencií, ale aj osobného života. Pri svojich rozhodnutiach sú ochotní preferovať environmentálne priaznivejšie riešenia a produkty a dokonca si za ne aj priplatiť.

Problém s nadprodukciou plastov, ako aj neúmerným množstvom plastového odpadu, začala Európska únia riešiť pred niekoľkými rokmi. Na Slovensku už jeden rok platí legislatívne opatrenie transponované z európskej smernice o zákaze jednorazových plastov, ako sú slamky, jednorazový príbor, taniere, polystyrénové obaly na jedlá a nápoje.

Veľkým nebezpečenstvom vyplývajúcim z prevádzky spaľovní sú možné havárie. Vzhľadom na povahu a množstvo odpadov, ktoré má byť spaľované a s ktorým je v areáli spaľovní manipulované, môžu mať havárie obrovský dopad na okolie prevádzok, a to tak na zdravie obyvateľov, ako aj na ekologickú stabilitu životného prostredia.

Aj 30 rokov po nadobudnutí platnosti „Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy“ je Európska únia ešte stále odkázaná na dodávky energie z fosílnych palív. Prechodu do uhlíkovo neutrálnej budúcnosti mal napomáhať aj zemný plyn. Postupné ukončenie výroby tepla na báze uhlia a jeho nahradenie plynom tak bolo cestou k znižovaniu emisií skleníkových plynov, ale nie cestou ich odstránenia. Zemný plyn je v podstate fosílnym palivom a jeho spotrebu je potrebné rázne znížiť nielen kvôli jeho enormnému zdraženiu, ale aj kvôli zastaveniu rýchleho postupu klimatickej krízy.

Nasledujúce otázky a odpovede vám ozrejmia alebo dôkladnejšie vysvetlia podstatu biomonitoringu, o ktorom sme písali v našich predchádzajúcich dvoch správach - "Výskum potvrdil obavy: Okolie spaľovní odpadov je kontaminované vysoko toxickými látkami" a "Ďalší výskum potvrdil obavy: Okolie spaľovní odpadov je kontaminované vysoko toxickými látkami".

Od roku 2005 musia prevádzkovatelia, ktorí vypúšťajú do ovzdušia značné množstvá CO₂, za tieto emisie platiť. Sú to prevádzkovatelia v energetickom a priemyselnom sektore, ktorí sú  zaradení do  tzv. systému obchodovania s emisiami. Tento systém je jedným zo zásadných opatrení stratégie Európskej únie v boji proti klimatickej kríze.

Máme len jednu planétu a pritom využívame jej zdroje v takom rozsahu, ako by sme ich mali viac ako dve. Súčasná nadspotreba ľudstva je neudržateľná a je na úkor budúcich generácií. Kvôli budúcnosti našich detí musíme konať rozumne a nenechať sa zlákať vidinou jednoduchších riešení, aj keď technologicky prepracovaných, ale v konečnom dôsledku škodiacich ako životnému prostrediu, tak nakoniec aj nám samým.