Európsky týždeň znižovania množstva odpadu (The European Week for Waste Reduction - EWWR ) je najväčšou kampaňou na zvýšenie povedomia o predchádzaní vzniku odpadu v Európe. Spája jednotlivcov, školy, podniky, samosprávy, mimovládne organizácie a združenia, ktoré organizujú aktivity na zvýšenie povedomia o znižovaní odpadu. Každý rok sa zameriava na špecifickú tému, s cieľom predchádzať vzniku odpadu. Európsky týždeň znižovania množstva odpadu prebieha od roku 2009, kedy sa konal prvýkrát. Odvtedy prebieha táto akcia každý rok. Zvyčajne sa koná v predposledný alebo posledný týždeň v novembri. Tento rok je témou potravinový odpad.

Spotreba oblečenia za posledné desaťročia prudko narástla a s ňou aj dopady módneho priemyslu na životné prostredie. Vďaka nízkej cene nakupujeme často nové oblečenie, aby sme držali krok s najnovšími trendmi. Tento konzumný prístup sa nazýva fast fashion, v slovenčine rýchla móda. Je to hromadná rýchla výroba a predaj lacného oblečenia.

Iniciatívy nulového odpadu môžu podporiť správne nakladanie s odpadom a minimalizovať jeho tvorbu a škodlivosť. Pri príležitosti Medzinárodného dňa nulového odpadu, sme sa rozhodli usporiadať akciu s názvom Dva týždne bez odpadu. 

Počas roka si pripomíname rôzne dni, ktoré majú inšpirovať k ekologickému životu v súlade s možnosťami našej planéty. Deň Zeme (Earth Day), ktorý sa každoročne oslavuje 22. apríla už od roku 1969, má za cieľ upozorňovať širokú verejnosť na nutnosť ochrany životného prostredia. Tento deň začali sláviť v Amerike, v roku 1990 sa k jeho oslave pripojil zvyšok sveta, keď sa stal Medzinárodným dňom Zeme. Deň prekročenia kapacity Zeme (Earth Overshoot Day) nemá pevne stanovený dátum, ale každý rok sa určuje podľa miery prekročenia úrovne, nad ktorou už spotrebávame viac zdrojov, ako je planéta schopná doplniť za rok. Deň trvalej udržateľnosti (Sustainability Day) sa koná každú poslednú októbrovú stredu. Sú aj ďalšie, menej známe dni, čo je však dôležité: mali by sme sa usilovať, aby sa ich posolstvo stalo našou každodennosťou.

Spoločnosť, ktorá žije trvalo udržateľne, uspokojuje svoje potreby bez toho, aby ohrozovala schopnosť budúcich generácií uspokojovať svoje potreby. K takej spoločnosti máme veľmi ďaleko - znečistenie, globálne otepľovanie, strata biodiverzity, to všetko narastá, priamo úmerne s tým, ako stúpa naša "životná úroveň" a početnosť. Všetci by sme si priali, aby sa naše deti mali ešte lepšie, bez toho aby sme si niečo museli odopierať. Príroda nám však hrozí a pri súčasnom vývoji je možné, že až ona nám nastaví limity, ktoré môžu byť pre spoločnosť bolestivé. Možno by sme mali prehodnotiť svoje potreby, žiť jednoduchšie a skromnejšie. Potom sa budeme približovať k trvalej udržateľnosti. Skúsme to, krok po kroku.

Plasty sú syntetické materiály, ktoré boli objavené v 19. storočí. Vďaka svojim vlastnostiam sa ich využitie rýchlo rozšírilo a postupne sa stali jednými z najpoužívanejších materiálov. Je nepochybné, že majú pre spoločnosť množstvo výhod, ale zároveň predstavujú záťaž pre životné prostredie a v končenom dôsledku môžu ohrozovať aj zdravie organizmov, vrátane človeka.