Kvalita ovzdušia, najmä v mestskej časti  Podunajské Biskupice a v obci Rovinka, je už v súčasnosti nepriaznivá, a to najmä v dôsledku blízkosti rafinérie Slovnaft a spaľovne komunálneho odpadu OLO. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že výstavba ďalšej spaľovne odpadov ako ďalšieho „veľkého zdroja znečisťovania ovzdušia“  by znamenala vystavenie obyvateľov  týchto lokalít ešte vyšším koncentráciám znečisťujúcich látok.

V roku 2024 Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR) povolilo dovoz 654 650 ton odpadu, z čoho až 476 160 ton bolo určených na energetické zhodnotenie, najmä spaľovanie v cementárňach. Celkovo bolo vydaných 101 povolení na dovoz odpadu z deviatich krajín - Rakúsko, Česko, Nemecko, Chorvátsko, Maďarsko, Švajčiarsko, Taliansko, Poľsko a Slovinsko. Dovoz odpadu určeného na spálenie je povolený zo siedmych krajín – Rakúsko, Nemecko, Chorvátsko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Slovinsko. Najviac odpadu na spálenie sa dováža z Talianska (227 380 ton) a Rakúska (184 500 ton). 

V roku 2023 MŽP SR povolilo dovoz 624 780 ton odpadu, z čoho až 521 630 ton odpadov tvoria odpady určené na zhodnotenie ako palivo. Celkovo bolo vydaných 89 povolení na dovoz odpadu z deviatich krajín – Rakúsko, Bielorusko, Česko, Nemecko, Maďarsko, Švajčiarsko, Taliansko, Poľsko a Slovinsko. Dovoz odpadu určeného na spálenie je povolený zo šiestich krajín – Rakúsko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Slovinsko. Najviac odpadu na spálenie sa dováža z Talianska a Rakúska [1]. 

(reakcia na tlačovú správu „Energia z odpadu – príležitosť pre Slovensko“)
Dňa 28. 5. 2024 bola na stránke euractiv.sk uverejnená tlačová správa z tzv. pracovných raňajok Americkej obchodnej komory, na ktorých sa zúčastnili predstavitelia podnikateľského sektora a ZMOS a ktorých výsledkom bolo stanovisko o potrebe vybudovania nových zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov (ďalej len „ZEVO“) na Slovensku.

V minulom článku sme si predstavili „obehové hospodárstvo“ ako alternatívu k „lineárnemu hospodárstvu“  a  ako nevyhnutnosť cesty pre záchranu udržateľnosti života na našej Zemi. Tiež sme si vysvetlili, že energetické zhodnotenie odpadov sa podľa hierarchie odpadového hospodárstva nachádza na predposlednej priečke a nemalo by byť súčasťou riešenia smerom k obehovému hospodárstvu a už vôbec nie na ceste k udržateľnému hospodárstvu.

Aj 30 rokov po nadobudnutí platnosti „Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy“ je Európska únia ešte stále odkázaná na dodávky energie z fosílnych palív. Prechodu do uhlíkovo neutrálnej budúcnosti mal napomáhať aj zemný plyn. Postupné ukončenie výroby tepla na báze uhlia a jeho nahradenie plynom tak bolo cestou k znižovaniu emisií skleníkových plynov, ale nie cestou ich odstránenia. Zemný plyn je v podstate fosílnym palivom a jeho spotrebu je potrebné rázne znížiť nielen kvôli jeho enormnému zdraženiu, ale aj kvôli zastaveniu rýchleho postupu klimatickej krízy.

Spaľovne odpadov patria medzi veľké zdroje znečisťovania ovzdušia vzhľadom na to, že do ovzdušia vypúšťajú veľké množstvo spalín, ktoré obsahujú rôzne znečisťujúce látky, vrátane malých množstiev veľmi nebezpečných dioxínov a furánov. Bežný človek pri predstave spaľovne odpadov si teda myslí, že jej problém spočíva len v tom, aké znečisťujúce látky vychádzajú z komína.