verejnosť

Rozhovor s Jurajom Smatanom

29.09.2010

Juraj Smatana patrí už tiež k stáliciam environmentálneho hnutia na Slovensku. Verejne známym sa stal z kauzy trasy diaľnice cez Považskú Bystricu, participoval na viacerých veľkých kauzách minulých rokov. V súčasnosti pôsobí ako učiteľ na strednej škole a ako poradca premiérky SR.

Odpady a Slovensko – eko ďalej?

29.09.2010

Na Slovensku sa v roku 2008 vyprodukovalo 331 kg komunálneho odpadu na obyvateľa, dokopy tak Slováci (od batoliat až po dôchodcov) vyprodukovali približne 1,8 milióna ton odpadu. To je množstvo, ktorým by sa dalo pokryť do výšky 1meter asi 880 futbalových ihrísk. Navyše toto množstvo stále stúpa, v roku 2007 to bolo ešte o 22 kg odpadov menej. Treba si tiež uvedomiť, že v tých 331 kg nie sú zahrnuté odpady, ktoré končia na čiernych skládkach alebo ktoré spaľujú ľudia doma v peciach a na záhradách. Na Slovensku sa tiež s odpadom nenakladá environmentálne a ani ekonomicky udržateľne. Skládkuje sa 76,5 % odpadu, spaľuje v spaľovniach 8,8 %. Navyše len 7,4 % odpadu sa recyklovalo a 4,5 % kompostovalo. Teda vyše 85 % odpadu sme nenávratne stratili ako surovinu. V porovnaní s vyspelými krajinami Európskej únie je to úplne nedostatočné. Hneď vedľa, nás je krajina, ktorá nám môže byť pozitívnym príkladom - Rakúsko. Aj keď vyprodukovalo takmer dvakrát toľko odpadu ako my, tak z neho na skládky išli len 3 % a takmer 70 % sa recyklovalo a kompostovalo. A to stále hovoríme iba o komunálnom odpade, teda odpade z domácností a jemu podobnom. V roku 2008 pripadalo na 1 kg odpadu, ktorý vyhodíme do kontajnera 7,6 kg odpadu ktorý vznikol pri jeho výrobe.1

Otázka: Ako môžeme zabrániť čiernym skládkam?

Dátum vydania: 
26.09.2010
Úvodný text: 

Rád chodím na prechádzky do okolia našej dediny. V poslednom čase sa tam stretávam čoraz častejšie s kopami odpadov. Pri rieke, na medziach, popri poľnej ceste... Je to neestetické a škodlivé pre prírodu, ale i pre ľudí. Ako to môžem zmeniť?

Telo textu: 

Tieto rôzne veľké kopy voľne uložených / pohodených odpadov v rozpore s platnou odpadovou legislatívou sa nazývajú čierne (alebo aj nelegálne, divoké) skládky odpadov. Ich pôvodcami sú najčastejšie občania a podnikateľské subjekty, ale v niektorých prípadoch aj samotné samosprávy.

Zákon o odpadoch č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov zakazuje uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste, ako na mieste na to určenom (§18 ods. 3). Týmto „iným“ miestom sa chápe akákoľvek nehnuteľnosť – objekt, stavba, pozemok, terénna erózia, baňa, atď. Porušenie uvedeného zákazu je protiprávnym konaním, za ktoré je možné uložiť sankciu fyzickej osobe do výšky 166,- Eur a pokutu právnickej osobe do výšky 16 597,- Eur.

Ak nájdete čiernu skládku, ohláste to na príslušnom Obecnom / Mestskom úrade alebo na príslušnom Obvodnom úrade životného prostredia alebo priamo na polícii. Ak sa aj stane, že nepodáte oznámenie o čiernej skládke na úrad, ktorý je v tejto veci kompetentný konať, ale na iný; ten je povinný ho zaslať na príslušný úrad. V oznámení o nájdení čiernej skládky uveďte:
- presný opis miesta uloženia čiernej skládky, prípadne toto miesto priamo vyznačte na mape (prípadne priamo na parcelnej mape),
- stručný opis druhov odpadov nachádzajúcich sa na čiernej skládke a jej rozsahu (objemu) a
- fotodokumentáciu. Tá nie je povinnosťou, no je výborným vizuálnym dôkazom.

Aby ste mali možnosť sledovať, ako sa bude v tejto veci ďalej konať, je dôležité, aby ste toto oznámenie podpísali a uviedli svoju adresu. Príslušný úrad vám je povinný na základe zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov odpovedať v lehote do 30 dní. I keby ste sa rozhodli zostať pri ohlásení čiernej skládky v anonymite, príslušný úrad je povinný v tejto veci konať.

Dôležité je čierne skládky ohlasovať, aby mohli byť nájdení ich pôvodcovia a následne boli čierne skládky odstránené. No ešte dôležitejšie je vzniku čiernych skládok predchádzať.
Predchádzať vzniku čiernych skládok sa dá vytvorením pohodlného systém zberu komunálnych odpadov v obci. Platí nepísané pravidlo: čím je systém zberu odpadov pohodlnejší, tým je výskyt čiernych skládok nižší.
Systém nakladania s komunálnymi odpadmi by mala mať obec zrozumiteľne popísaný vo Všeobecne záväznom nariadení o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi. To je schvaľované poslancami miestneho obecného / mestského zastupiteľstva.
Aj vy, ako občan, môžete veci zmeniť. Najlepšie tým, že začnete od seba a byť pozitívnym príkladom. Je reálny predpoklad, že časom sa pridá i vaše okolie. Ďalej môžete priamo osloviť pracovníkov vášho obecného / mestského úradu, starostu / primátora alebo poslanca vášho obecného / mestského zastupiteľstva a podieľať sa na zlepšení odpadového hospodárstva vo vašej obci. Ak neviete ako, radi vám poradíme.

Lenka Beznáková

Cieľová skupina: 
Témy: 
Kľúčové slová: 

Otázka: Patrí burina do kompostoviska?

Dátum vydania: 
26.06.2010
Úvodný text: 

Často sa v časopisoch so záhradkárskou tematikou stretávam s tvrdeniami, že burina do kompostoviska nepatrí. Je to pravda? Mne je ľúto vyhadzovať burinu do kontajnera. Viete mi poradiť, čo teda mám robiť s burinou?

Telo textu: 

Predtým, ako sa vrhnete do boja proti burine na vašej záhrade odporúčam preštudovať si atlas liečivých rastlín. Nie je totiž burina ako burina. Po krátkom čase zistíte, že väčšina burín, ktoré máme na záhrade sú aj liečivé rastliny, ktoré obsahujú množstvo látok, ktoré sú užitočné nie len pre človeka, ale aj pre rastliny.
Tak napríklad pýr plazivý. Kedysi sa pestoval ako potravina, dnes ho môžeme použiť pri poruchách v oblasti panvy, reumatizme, na čistenie krvi, čriev i celého organizmu. Je to výborné diuretikum, rozrušuje kamienky (močové, obličkové), lieči boľavé sliznice, celkovo posilňuje, podporuje činnosť srdca a znižuje hladinu cholesterolu (zdroj - http://www.nanicmama.sk/prirodna-lekaren/lieciva-burina).
Burina, inak povedané i húževnaté rastliny, ktoré rastú presne tam, kde nechceme, sa kompostovať dajú a úspešne. Zvýšenú pozornosť si vyžadujú buriny, ktoré sa rozmnožujú vegetatívne (koreňovou sústavou) alebo buriny, ktoré majú vyzreté semená. Mladé buriny väčšinou môžeme kompostovať bez predchádzajúcej úpravy.

Je to vytrvalosť a životaschopnosť burín, čo spôsobuje pestovateľom problém s dopestovaním plodín. Pri druhoch, ako sú napríklad pýr plazivý, pupenec roľný, púpava lekárska hrozí riziko, že ich semená a korene zostanú schopné klíčenia aj po procese kompostovania. Niektorí odborníci odporúčajú tieto rastliny dobre vysušiť, ale nikde nie je uvedené, čo to znamená „dobre usušiť“. Skúšali sme usušiť vo vonkajšom prostredí pýr plazivý a nepodarilo sa nám to. Aj po niekoľkomesačnom sušení nám pýr opäť vyklíčil. Existujú však 2 zaručené spôsoby ako zamedziť ich klíčivosti:

1. Dobre navlhčenú burinu posekanú na kúsky vložíme do nepriehľadného čierneho vreca, dobre ho uzavrieme a necháme minimálne 14 dní na slnku zapariť. Snažme sa pritom, aby to boli iba rastliny bez zeminy, resp. s minimom zeminy. Potom burinu môžeme kompostovať.

2. Burinu posekanú na kúsky vložíme do nádoby s vodou a necháme na minimálne 14 dní skvasiť. Všetka burina musí byť zaliata vodou, z času na čas obsah premiešame. Keď nám začne voda pri okrajoch nádoby peniť (treba povedať, že aj zapáchať), môžeme burinu kompostovať. Vodu môžeme použiť na zálievku ovocných stromov a kvetinových záhonov – obsahuje množstvo živín.

Dôležité sú ešte dve veci.
Burina sa považuje za dusíkatý materiál, preto ho musíme pred kompostovaním ešte zmiešať s uhlíkatým materiálom napr. slamou, drevnou štiepkov, lístím. Zaparenú alebo skvasenú burinu po zmiešaní s uhlíkatým materiálom vložíme do vnútra kompostovacej kopy alebo ju zasypeme zeminou.

Lenka Beznáková

 

Cieľová skupina: 
Kľúčové slová: 

Toxické látky? U nás doma? (1. časť)

26.06.2010

Každý deň používame sprchový gél, make-up, lak na vlasy či parfém. Sedíme denno-denne pred žiariacou obrazovkou. Nosíme odevy farbené pochybnými farbivami. Jedávame potraviny plné “éčok”, o ktorých nič nevieme. Jeme z plastových nádob, ktoré ohrievaním uvoľňujú škodlivé látky. S chemikáliami sa stretávame každý deň takmer všade. Každý deň je náš organizmus vystavený množstvu rôznych chemických látok – neutrálnych, škodlivých, toxických, ktoré dokopy dávajú jeden nebezpečný chemický koktejl, ktorého účinky možno len ťažko odhadnúť. A každý deň prijímame do svojho tela dávku tohoto chemického koktejlu.
Aj vďaka tomu sa dnešné dieťa rodí s 300 chemikáliami vo svojom tele, ktoré naši starí rodičia v tele nemali.

Stránky